DUNAJ- ČIERNE MORE , Denisova reportáž

[Denis]

Keď som bol mladý, silný a zdravý, tak som nemal peniaze a dovolenka bola len 2 týždne. Vždy som závidel cudzincom ktorí aj za sociku preplávali cez Bratislavu a po Dunaji mizli v dialkach niekam smerom na juhovýchod. To tak nejako vo mne zostalo, tá túžba raz to spláchnuť až do mora. Dnes už nie som ani mladý, ani silný a ani úplne zdravý, ale už nie som chudobný a mám dosť času, samozrejme relatívne. Bolo úplne jasné, že už nemôžem viac čakať a dokončovať svôjho Hartlyho TS16 /plachetničku/ na ktorej som chcel vyraziť. Problém bol v tom, že moja manželka je spoločenský tvor a nešla by so mnou ak by sme boli sami. A ja som chcel ísť zo svojou ženou. Tak som zháňal parťákov, ale jediný kto bol ochotný ísť bol môj kamarát Červík, ale ten mal gumák. Potom sa pridal Gabo s manželkou, ten mal motorový kajuťák dlhý 480cm s 50 k štvortaktom. Aj Muro so svojou ženou chceli ísť, ale napokon z toho zišlo a nahradil ich Tomáš s Danielou ktorým sa na poslednú chvílu podarilo kúpiť gumák Grabner a vystrojiť ho na plavbu. Chvílu som uvažoval že zainvestujem a kúpim menší kajuťák, ale túžba splaviť to na gumáku bola večšia. Boli by sme prvý zo Slovenska a Česka čo to splavili na gumáku. Avalon síce tvrdí že prví by sme istotne neboli, ale on a ani nikto iný nikoho kto to spravil nepoznajú.
Tak sme začali prípravu a celú jar sme s červíkom chodili na krásne plavby po Dunaji a testovali sme si naše možnosti. dopĺňali sme si výstroj a bolo nám jasné že ideme. Priebeh leta bol trochu nešťastný a dosť pršalo, tak som začal svoj gumák vylepšovať aby som nejakú tu nepohodu vydržal. Bola to makačka a na poslednú chvílu, ale výsledok bol docela dobrý. Tu je ukázka:


Termín odchodu sme stanovili na piatok 25.08.2008. Týždeň predtým sme mali posledé stretnutie kde nám ludia čo nás mali odviesť z Rumunska domov oznámili že nás bohužial neodvezú. Takže na poslednú chvílu zháňam šoféra a záložého šoféra-100% rezervu. Podarilo sa a Maroš slúbil že nás odvezie a Gabo potvrdil že v prípade núdze bude záložný šofér a príde po nás. Ďalšia komplikácia bola že Červík nechcel dať auto cudzím luďom do rúk, tak som na poslednú chvílu ešte chystal aj auto, a hneď pre istotu dve, Opla Merivu a Peugeot Boxer.

Dvadsiateho piateho okolo obeda dokončujem ako tak loď a idem baliť veci. Je toho obrovská kopa, začína pršať, je búrka, Dunaj stúpa a ja sa rozhodujem že vyrazím až ráno. Vstávam o štvrtej ráno a vyrážam baliť gumák a všetko horúčkovito rvem do dodávky. O šiestej volám Gaba aby prišiel a odviezol ma do Medveďova odkial vyrážame. Okolo siedmej ešte čerpáme benzín a konečne opúšťame Bratislavu. Snáď máme všetko. 10 km pred Medveďovom si uvedomujem že som zabudol motor. Dá sa vôbec zabudnúť motor. ? Dá. Gabo ma vyložil v Medveďove a otáča sa znovu do Bratislavy. Na mieste je Daniela s Tomášom a pomaly si vystrojujú čln na plavbu. Som totálne vystresovaný a vyšťavený, začínam fúkať gumák, starostlivo som ho nabomboval a zistil som že som tam nedal výstuhy podlážok. Tak som ho vyfúkol a skladám znovu. Mám to nacvičené a ide to rýchlo. Znovu som to dôkladne natlakoval, ale zisťujem že som zamenil podlážky a tak to znovu celé zopakujem. To som už siahol na svoje rezervy a silu dopĺňam popíjaním ešte stále chladného piva. Kupodivu to pomáha a keď prichádza Gabo s motorom som úplne v pohode. Už kašlem na to že o 10.00 máme vyplávať a pomaly to celé dostrojujem. Gabo s Červíkom mi volajú že už čakať nebudú a pomali vyrážajú. V tom priplával Jožo so svojím novým superkajuťákom z Fínska a hneď bolo veselšie. Daniela už krúži po Medveďovskom ramene a odskúšavajú svojho Grábnera. Ja pomaly vyrážam a Jožo ostáva čakať na Mac Gregora. Čln mám poriadne naložený, kompletne váži aj s posádkou cca 400 kg čo je skoro 27kg na jednu HP. Asi aj vďaka hydrostabilizačným krídlam na nohe motora sa dostávam pomerne lahko do sklzu a letím smer Maďarsko kde je ciel našej cesty. V Štúrove dobieham ostatných, úplne náhodou som ich zbadal ako vychádzajú z Ostrihomského ramena. Tu sú:

A tak spolu pokračujeme starou známou krajinou okolo Vyšegrádu na materialovú jamu ktorá ostala po nedokončenej stavbe Naďmárošskej priehrady. Dnes je z nej pekné jazero, resp. Dunajské rameno s bezpečným kotviskom, tam bude naša prvá noc na plavbe za dobrodružstvom, zážitkami a za takmer zabudnutým snom.

[halladin]

Taky jsem fůru věcí zapomenul doma

[Libor]

Pěkně to Denisi popisuješ
Už se těším na pokračování

[Denis]

Plavba cez Maďarsko bola a aj je v podstate pohodovka. Okrem reči z ktorej nerozumiete ani prd vám nič nepripomína že ste v cudzine. Maďari sú vo všeobecnosti príjemný ludia, s extrémistami nie je dôvod sa stretnúť, v pohode komunikujú ako tak po nemecky a anglicky, asi tak ako my, tiež len ako tak. Naša výhoda je však v tom že Gabo a Jožo ovládajú Maďarčinu skvele a tak žiadne problémi nepociťujeme. Krajinu poznáme a tak sa zastavujeme na overených miestach. Obrovská výhoda toho že ste v Maďarsku je najme v tom že nevedia uvariť zlú rybaciu polievku, tzv hallásle. Treba vedieť že kapor je ponti a sumec harša, v ponuke je vždy pontihalásle, alebo haršahalásle. Platí že je vždy dobré, alebo ešte lepšie. Takže ochutnávame s Milošom hallászle, ostatný si dávajú iné špecialitky a v zásade platí že v Maďarsku sa varí dobre vo všetkých reštauráciách. A ak si nájdete takú normálnu, tak vás nešokujú ani cenou, ceny sú tam približne na našej úrovni.
Pomaly sa plavíme dolu prúdom a prispôsobujeme sa kamarátom ktorý idú snami len tento úsek. Pre mnohých je to prvoplavba a záleží nám na tom ako sa cítia. V našom časovom harmonograme máme nejakú rezervu, ale minúť ju celú v Maďarsku ovšem nehodláme.

Denný limit bol stanovený na 120 km a čas vyplávania vždy ráno o 10.00 . Prvý deň sme prešli 100 km, druhý deň 107 km. Cez deň sme sa zastavili v Budapešti vo Viking maríne kde je pohodlné tankovanie na vode, riečny km 1650 po pravej strane, treba sa otočiť proti prúdu a vplávať pár metrov do ramena. Nedá sa platiť kreditkou a ani eurami. Cena za benzín je 337,9 ft/liter. Pre poriadok dopĺňam že možnosť tankovať je hneď po vstupe do Maďarska v mestečku Višegrad na riečnom km 1695 na pravej strane hneď pred mestečkom. Benzinka je pri ceste pár metrov od Dunaja. Budapešť klasicky len preplávame, disharmónia vĺn a ich výška nám znepríjemňujú plavbu. Povodňový stav je vidno všade a po krásnych plážach ani slychu. Spíme na peknej lúke na 1598 km. Je nás celá kopa, takže večer je zasa bujará zábava, ale nás čo ideme celý Dunaj už začínajú vábiť dialky a tak Červík navrhuje zmenu času vyplávania z 10.00 na 9.00. Všetci zainteresovaný súhlasíme a na druhý deň ráno sa lúčime s posádkou Mac Gregora a vskutku o 9.00 vyplávame. Náš ciel je mestečko Baja až Moháč a na ďalší deň chceme absolvovať colné formality do Srpska. V Moháči je Maďarská colnica a Srpská je až v Bezdane čo je od seba asi 20 km. Rád by som to absolvoval v normálnom pracovnom čase a mám trochu obavy že neskoro poobede by mohli byť problémi. Do Baje to máme 120 km, chceme tam tankovať a preto nezastavujeme v Pakse kde je benzínka 200m od vody. Cestou sa zastavujem v reštaurácii ktorá je v rekonštrukcii tak ideme ďalej do krčmi pri mestečku Kalocsa. Nevaria a tak si dávame len pivko a pokračujeme. Do Baje prichádzame v pohode a hladáme pontón z benzínkou. Moceme sa po kanáli a strácame čas. V tom mi prichádza smska od Teistu ktorý ju má vypátranú a je pár dní pred nami. Rozhodujeme sa že prespíme v meste. Je tam verejné táborisko, záchody, pitná voda, možnosť nákupu a reštaurácie. Toto mesto je velmi prívetívé k návštevníkom všade je vzorná čistota a možno ho len odporučiť.
Na druhý deň vyrážame presne a tu som vyrobil svoj druhý velký prúser. Zabudol som odomknúť motor a klúčik som mal v nohaviciach, nohavice naspodku loďáku a loďák zapasovaný v lodi. Takže znovu rozborka a zborka, ale ostatný sa tiež mocú, každého to tiahne ešte do mesta. Našli sme benzínku, popili sme pivko, niečo pokúpili v obchodoch, išli sme natankovať. Bolo dosť neskoro keď sme vyplávali.
Do Moháču sme priplávali pomerne rýchlo, z Baje je to kúsok. Pomaly sa plavíme cez mesto a hladáme colný pontón. Zbadala nás hraničná polícia a už nás šikuje speť hore. Nastávajú menšie zmetky a pristávame medzi miestnymi loďkami a nie pri policajnom pontóne. Tie móla boli velmi nebezpečné pre gumák. Hladáme políciu a nastáva neskutočný kolotoč byrokracie. Najprv na hraničnú políciu a vypísať tlačivá, potom na riečnu políciu a vypísať tlačivá a potom na colnicu niekde v meste a vypísať tlačivá. Nechce sa nám veriť žeby títo policajti nevedeli že sme spolu v EU. Nakoniec celá banda ide ešte skontrolovať naše lode. Bola to hrozá kalvária v úpornej horúčave poobedňajšieho zúriaceho slnka. Keby s nami nebol Jožo a Gabo rozprávajúci po Maďarsky, tak by sme sa hádam ani nedostali von.
Aktualizácia, colnica s riečnou políciou a hraničnou políciou sa presťahovali a sú teraz pri vjazde do Moháča na pravej strane pred mestom. Byrokracia zostala.
O Moháči možno povedať že je to pekné mesto, krajina okolo je nádherná, poblíž je vela táborísk, dokonca aj pri tejto vysokej vode. Lode sa dajú vytiahnuť bez problémov takže toto mesto možno len odporučiť ako cielovú stanicu každému kto chce splavovať Maďarský úsek Dunaja.
Takže toto bol Maďarský úsek Dunaja, nabudúce popíšem cestu cez Srpsko. Teraz idem na prechádzku do lesa a potom pridám pár fotiek. Ak niekoho zaujíma niečo konkrétne tak sa pýtajte.

[cervik]

Denis , po prečítaní Tvojho úvodného článku / o cca 19, 30 hod / som Ti hneď volal. / máš zmeškaný hovor / Ale keďže si nedostupný musím reagovať takto : To čo si napísal o mne myslíš vážne ? Ty si mňa a ostatných zohnal ? A ja som nechcel dať do placu auto ? Skús to upresniť !

[Denis]

Rozmýšlal som ako nazvať tento opis našej cesty a chcel som tam dať ešte dovetok cesta, alebo putovanie podla Denisa, ale nevošlo sa mi to tam. Teda to čo píšem je môj pohlad a nie je to kolektívne dielo a rozhodne to čo chcem napísať si nenechám od nikoho odobrovať, to by bolo predsa smiešne. Okrem toho predsa každý môže napísať svoje postrehy a pocity. Alebo to sa mám obmedziť len faktografiu kde sú benzínky a odkial kam sme doplávali?
K tvojim otázkam, je mi úplne jedno kto koho zohnal a bol som a stále som nesmierne rád že sme išli na túto plavbu spolu a som vám za to vďačný že ste mi boli po celú cestu príjemný spoločníci.

Minulý rok v 2007 sme boli na splave s Gabom, Viktorom a Dušanom. Bolo to super, napísal som na tento web o tom krátku reportáž ktorá mala obrovský úspech. A začal som plánovať ďalšiu plavbu, navrhoval som Fínsko, ale kolektív minuloročnej plavby to postupne odmietol a tak som začal uvažovať o splave celého Dunaja. 31.októbra som založil tu na webe topic Po Dunaji do Čierneho mora. Mám ten pocit že s tou myšlienkou som prišiel ja. Ale ak si to bol ty a zavolal si mňa na plavbu po Dunaji do Čierneho mora, tak som ti za to pozvanie hlboko vďačný. Bol to úžasný zážitok, splnil sa mi môj sen.

K tomu autu, trvám na tom čo som povedal a napísal. Môžem napísať celú anabázu riešenia tohoto problému, ale pripomeniem ti len záver. Mal nás odviesť Ceco a to tvojím autom. Týždeň pre odjazdom si mi povedal že Ceco nejde. Tak som na stretávke u Gaba oslovil Luboša či nás odvezie a ten povedal že nie, lebo už má iný program a keďže sme ho nekontaktovali tak ani nepočítal s tým že nás má odviesť. Týždeň pred odjazdom sme nemali zabezpečený odvoz. Ak by sme sa rozprávali do telefónu asi by som ti to povedal trochu Slovenskejšie. Na stretnutí u Gaba, týždeň pred odjazdom, som zavolal Marošovi a dohodol som s ním odvoz. Zavolal som aj môjmu starému kamarátovi Gabovi či bude robiť záložného šoféra a aj ten mi to potvrdil. Nato si ty povedal že cudziemu človeku svoje nové miliónové auto do rúk nedáš. Ak si to nepametáš tak sory, prestaň piť. Tak som bez reptania začal pripravovať svoje a dva dni pred odjazdom som absolvoval akože garančku ktorú doteraz nemám zapísanú v servisnej knižke. Vymenil som olej, filtre asi za 6000,- a tlmiče som bohužial nestihol, takže som riskoval že roztlčiem nápravu a som veru zvedavý ako dopadli gulové čapy. Teda Marošovi som pripravil svojho Opla Merivu a ak by sa mu niečo stalo tak Gabo mal klúče a papiere od Boxera, ktorý bol taktiež pripravený na cestu. Červík, jediné čo môžeš je poďakovať sa mi za to, že som na poslednú chvílu zabezpečil šoféra a moje auto na náš odvoz z Rumunska do Bratislavy.
Druhý krát mi zavolaj ešte raz ak nezdvíham, možno som bol na záchode.

Všetkým ostatným sa ospravedlňujem za toto čo som napísal, ale nemal som inú možnosť.

Viackrát na podobné pizdoviny reagovať nebudem, nepíš to sem. Ahoj

[vovsky]

Pánové,Vy jste ale veselá parta.

[Denis]

Zastávka pred reštauráciou, sme tu celá flotila, akurát jožo má čln za rohom pri móle


pekná, no nie?

Mac Gregor zo šťastnými majitelmi v plnej kráse


A do tretice, Mac Gregor v sklze


Fragment súlodia


Wiking marína s benzínkou v Budapešti


Jožo s Milkou vo svojej krásnej lodi z Fínska


Viktor s Lubou v svojom zrekonštuovanom člne


Naše súlodie, samozrejme bez nás




Vysoký stav, cesta končí vo vode


Budova Maďarskej hraničnej a riečnej polície v Moháči


Pre záujemcov o preplavbu do Srpska, budova colnice v Maďarsku niekde v bytovke

[Denis]

Pánové,Vy jste ale veselá parta.

Hele Vove, prečo si myslíš že sme veselá parta?.To si myslíš že sa budeš plaviť 3 týždne s niekým a nevzniknú žiadne problémi? Hlboko si ťa vážim, to dobre vieš, ale porozprávaj nám tu ako si sa Ti tri týždne s niekým plavil, každý sa poteší. Ak sa problemi verejne nepretraktujú, to neznamená že neexistujú. Červík a Gabo sú super chlapi s ktorými by som sa kludne plavil aj na kraj sveta.
Večšina ludí je schopná sa zniesť tak maximálne týždeň. My sme boli spolu 3 týždne a nie každý deň svietilo slniečko. Takže ešte raz, zopáknite si takúto plavbu v partii a napíšte o tom niečo nech sa pobavíme. A bohuotcu prisahám že toho moc nenapíšete.
Červík je môj kamarát a nedám naňho dopustiť, aj keď ma niekedy serie.

[Denis]

Neaktuálna poznámka zamazaná autorom.

[Denis]

Priznám sa, že som mal zo Srpska strach. Nebál som sa Rumunska, ani košavi, nedostatku jedla, benzínu, alebo dizentérie. Ale zo Srpska ma mrazilo, písal som si s nimi na ich obdobnom fóre ako je naše, ale niektorý boli divný. Ako ich poznačila vojna, ešte k tomu prehraná? Ako sa chovajú k cudzincom z EU keď ich EU moc v láske nemá? Takže pár mojich postrehov, značne subjektývnych a letmých. Však vážne hodnotenie iného národa, krajiny sa za pár dni spraviť nedá.
Prekvapilo ma ako Srbi žijú s Dunajom, obrovské množstvo lodí, táborníkov, rybárov, takže na tom šírom Dunaji nebolo na brehu skoro ani jedno miestečko volné, ledva ledva sme si našli flek na spanie. Preto nás šokovalo že vôbec nereagujú na pozdrav. U nás, v Rakúsku, Maďarsku sa bežne kapitáni plavidiel zdravia. Tu na vás ani nekukli keď ste ich pozdravili. Čím honosnejšia loď, tým sme boli pre nich redší vzduch. Ako tak nás odzdravili z chudobnejších plavidiel. Ale ak som ich oslovil priamo a požiadal o radu, tak vždy ochotne pomohli. Raz som hladal benzínku a bez problémov sa chlapík odkotvil, naštartoval a 2 km išiel predo mnou k benzínke. Pravda je že sme oslovovali len tých v chudobnejších loďkách. Prekvapil nás úžasný bordel na táboriskách, ale to bolo štandartom až do delty. S cudzineckým turistickým ruchom zjavne nerátajú a nikde pre vás nie je pripravené mólo, nikto vám nepodá lano a ani vás nikto moc nevíta. Žiadny údiv že ste prišli k nim zo Slovenska, nikto sa nepýta čo to máme za vlajku, asi nás poznajú. Vždy sa musíte niekde vtlačiť a požiadať o súhlas. Keď sme im povedali že zháňame len benzín a za hodinu ideme preč tak si dali povedať, ale na dlhšie by bol asi problém. Zrejme by sme museli dlhšie hladať. Inak je to normálna krajina kde všetko funguje, obchody sú plné tovaru, benzínu dostatok a je tam vo všeobecnosti lacnejšie ako u nás. Teda benzín, potraviny, pivo a jedlo v reštaurácii. Ešte dodám že docela slušne varia. Bezpečnostná situácia z nášho pohladu OK, policajných člnov oproti Maďarsku, alebo Rumunsku minimum. Vlastne sme ich videli len 2x. Nie všade boli ochotný prijať platbu v Eurách, nie všade sa dá platiť kreditkou. Na velkej benzínke odo mňa chceli platobnú kartu zo srbskej banky a keď som ho presvedčil že ta moja je v Srbsku akreditovaná, tak si pre istotu zapísal číslo môjho pasu a nacionále.

Keď sme odplávali z Maďarska zažijúc tam ten úradnícky masaker, tak sme si kládli otázku čo nás čaká v Srbsku. Jožovi sa zdalo že nás tam nemôže čakať nič dobrého, a rozhodol sa ísť na motore pomaly speť do Bratislavy. Aj keď v jeho prípade s novou loďou a 115 PS to pomaly moc neplatí. Takže ďalej pokračujeme 5 lodí. Luba zisťuje že má neplatný pas. Od Teistu som dostal SMS že pristať na colnici musíme medzi hrdzavými loďami a colnica je hore v zadu na nádvorí. Jednoduché a presné, ale keď sa blížime k tým hrdzavým loďiam tak sa tam 2x točíme a nevieme kde pristáť. Pri vysokánskom móle je vyviazaná Rumunská nákladná loď, z gumáku by som potreboval maliarsky rebrík aby som sa dostal hore. Breh je porastený dvojmetrovou burinou a lodný fotograf je s toho tak v šoku že zabudol fotiť. Škoda. Takže prirazil som k tej burine, za mnou neveriacky aj ostatný a ideme na colnicu.
Je po pracovnej dobe, banda akurát odchádza, ale na kapitanáte je milý starší pán pred dôchodkom, takto ináč inžinier ekonómie. Pekne nás privýtal a začal vypisovať niekolko tlačív na každú loď, trojmo. Išlo mu to dobre, ale pomaly. Po niekolkých hodinách odovzdáva papiere hraničnej polícii, tá je na tej istej chodbe a tá nás vybavila pomerne rýchlo. Ale zisťujeme chybu v papieroch a kapitán to znovu opravuje so slovami dobre že ste to zistili, mohli by ste mať problémi. Ešte musíme zaplatiť poplatok za plavbu po riekach v Srbsku sumu rovnajúcu sa asi 63 eurám. Na úrade sa to platiť nedá, treba ísť 5 km pešo do mestečka Bezdan do banky, ale tá je už zavretá, takže musíme počkať do rána. Ale aké šťastie nás postretlo, je tam agent pán Botka ktorý tie formality s platbou vyrieši za nás, platíme o máličko viac, spolu s jeho províziou 70 euro. Presne tolko je aj poplatok pre Lubu za vstup do Srbska bez pasu. Toto odmieta zaplatiť a preto sa s Viktorom ani nepreclievajú. Chvílu uvažujú že pôjdu po Chorvátskej strane, ale keď im vážne povieme že s nimi na Chorvátskej strane spať nebudeme tak sa obracajú a idú speť do Maďarska. Ostávame štyri lode a pred nami je celé Srbsko.

[halladin]

Tak nevím, ale Dunaj má statut mezinárodní vodní cesty, přístupné každému. Zdá se mi poněkud na hlavu, že umělé komory jsou zdarma, a za přírodní řeku se má platit.....

V čem byl problém s tím Chorvatskem ?

[Denis]

V Srbsku to bol poplatok za plavbu po Srbských vodných cestách, nielen po Dunaji. Neviem či je to proti nejakým medzinárodným dohodám, neriešil som to, chcel som tam ísť, tak som zaplatil. Ukázal nám záznamovú knihu / bol tam aj Teista/ kde boli všetky lode zapísané vrátane výšky poplatku.
S Chorvatskom bol problém v tom že by to bolo nedovolené opustenie Srbska a nepovolený vstup do Chorvatska. Nie je každý v Šengene. Teda bolo by to porušenie zákona a nevieme ako sankcionované. Alebo by sme sa museli precliť do HR, vzápetí vycliť a znovu vstúpiť do Srbska len preto aby sme s kamarátmi plávali cca 50 km, teda pol dňa, pretože si neskontrolovali pas.

[halladin]

Tak to jo...
Ale ohledně toho poplatku jsem poslal mail s dotazem na srbskou ambasádu.

[halladin]

Tak nevím, denisi, jestli jste byli první....
Koukněte, co jsem našel
http://www.admiralgrog.cz/storage/prezentace.pdf

Tahle šílená parta plula i ve Finsku, po Volze a Dněpru. Dunaj dělali na etapy, a dopluli k moři.

[cervik]

J to nádhera , len škoda ,že oni to robili na 4 x . Ale aj tak sú super .Tú loď som videl pred 3 rokmi na Dunaji a všetci sme čumeli... Teraz viem o koho išlo. Finsko mám za sebou a miesto Dnepru Kem na Sibíri takže ...... / aj tak sme prvý /

[halladin]

http://www.admiralgrog.cz
Tohle je jejich web, a fotek tam mají víc.

[Denis]

Takže opustili sme colnicu, colníci a policajti z povzdiali skontrolovali lode a keď videli že z tých krpatých lodičiek nevytiahneme žiadne orosené, tak sa s nami slušne rozlúčili a zaželali nám príjemný pobyt v Srbsku. Za chvílku sme sa rozlúčili aj s Viktorom a Lubou a okolo nás prešiel policajný čln akoby nás varoval. Slnko už pomali zapadalo a my sme rýchlo hladali táborisko. Na kapitanáte nám odporúčali Apatin kde je vraj nová marína, benzínka na vode, táboriská a velmi dobrá reštaurácia kde varia vynikajúci rybí paprikáš.

Pred nami je Apatin.


Vplávali sme do ramena a vskutku tam bola nádherná marína s benzínkou


Ale za ňou bola velká lodenica s rozostavanou riečnomorskou obrovskou loďou. A na tej lodi zrejme finišovali, robilo sa na tri smeny. Blbo sa zaspáva za hluku karbošky, ale keď o tretej ráno začali mlátiť kladivom do plechov, tak to už bola síla. Na hausbóte oproti slopajúcej bande to viditelne nevadilo a vyrevovali až do tretej ráno. Takže nádrže sme mali plné ešte z Baji, reštaurácia bola ráno zavretá a do mestečka sa nám skrz ten kostol nechcelo. Aj som sa pokúsil pristáť, ale v ohybe rieky bol dosť silný prúd a v podstate nebolo kde, len vytiahnuť loď do blata na brehu, ale Gabo takto pristáť nemohol, takže valíme dolu prúdom.

Portál cerkvi z lode:


Na Srbskej strane nie sú v podstate žiadne mestá. Stav vody je vysoký a tak keď na km 1356 vidíme pieskovú plážičku tak sa celý vytešujeme. Najbližšie mesto je Bačka Palanka, zastavujeme na 1298 km a vplávame do ramena. Pripomína to velké jazero, vnútri je spústa lodí. V zadu vpravo v rohu identifikujeme stavbu čo vyzerá ako reštaurácia a tak k nej zamierime. Je to reštaurácia, pred ňiu sú docela slušné móla. Pilot plavby cez Srbsko hovorí že sa tam dá zohnať benzín, ale nič také nikto nevie a posielajú nás do blízkeho mestečka. Za sebou máme 175 km od predchádzajúcej benzínky a v nádržiach už mám vela volného miesta. Ale keď nie je benzín tak si sadáme do reštiky, objednávame pivko, s krčmárom dohodujeme platbu v Eurách a chceme si objednať jedlo. Jedálny lístok nemajú, jedlá aj ceny v dinároch nám hovorí s hlavy. Oproti nám sedia miestny policajti a pozerajú ako pijeme pivo. Dajú nám fúkať keď si sadneme do lodí? Sme s toho nervózny a prepočítavame čo stojí to jedlo, to sme ešte nezažili že nie je jedálny lístok. Moja žena si odmieta za takých podmienok čokolvek objednať,ešte je vytočená s toho poplatku za plavbu. Ale dávame nejakú rybku neznámeho mena a pôvodu, bola docela dobrá. Zvládli sme aj platbu, chýba nám nejaké to drobné euro a čašník nad tým mávne rukou. Nakoniec nájdeme peťeurovku a dávam čašníkovy doplatok aj s dýškom. Obrat tam mali docela slušný.

Pred nami je najbližšie mesto Novi Sad. Oproti je známa pevnosť Petrovaraždín, prezývaná aj Gibraltar na Dunaji a dosahuje rozmerov komárňanskej pevnosti a možno je aj večšia a okrem delostreleckých palpostov je tam aj zachovalý hrad staršieho dáta.
V novom sade je popri brehu mnoho reštaurácií a lodeníc. Hladáme flek na spanie a po lavej strane je docela pekný lesík. Je to vlastne mestský les a leží medzi predmestím Futog a samotným Novým sadom. Daniela s Tomášom sú niekde pred nami a spia už skoro v meste.

Naše 2. táborisko v Srbsku

Na náš úžas je 3m od brehu hĺbka 12m a 5 cm od brehu je 150 cm. Táborisko je to pekné, ale kotvenie problematické. Vlny od prechádzajúcich lodí hádžu naše lodeky o breh, a Gabo zažíva v noci hotové peklo na vlnách. Vlny od plávajúcich hotelov majú snahu vyhodiť lode na breh a aj ja niekolkokrát v noci vstávam a som pripravený zachraňovať loď. Ak by išiel Viktor snami, tak tu by sa jeho cesta skončila a ich motoráčik by zaplavený vlnami istotne klesol ku dnu. Na spestrenie nám večer cez tábor prebehlo stádo svíň aj s pastierom.

Na druhý deň ráno sa expresne balíme a aj keď sme dohodnutý že vyrážame o 9.00 tak sme na vode už 8.30. Nutne potrebujem tankovať, môj dojazd je asi 330km ak mám plné nádrže, za sebou mám 220 a pred sebou ďalšiu overenú pumpu až v Belehrade čo je ďalších 105 km. Takže pristávame v Novom sade v nejakom miestnom vodáckom klube a keď správcovi vysvetlíme že potrebujeme len benzín tak nás tu nechá chvílu stáť. Benzínka je niekde v meste dosť ďaleko, podla taxikára asi 3 km. Červík sa hneď otáča a ide speť, on má dojazd asi 400km a benzínu má dosť. Gabo má dojazd asi 600km, ten ani na breh nešiel. čo teraz, budú ma tu hodinu čakať? Tak sa otáčam tiež a dúfam že v mestečku Sremski Karlovci je naozaj benzínka ako ju gps ukazuje. Takže odplávame z nehostinného prístaviska, slnko začína pripekať a o tom že by sme si šli pozieť Petrovaraždínsku pevnosť nie je nálada vôbec diskutovať. V tom manželka zbadá na 1254 km na lavej strane benzínku. Asi 50 m od brehu. Pristávame aj s Červikom pri spevnenom, dláždenom šikmom brehu s devastovanými schodmi a ideme s bandaskami tankovať. Joj ale tam boli múdri, s eurima nemožno platiti, morate imati karticu od srpske banke, takže kupujem dve čokoládky na štychpróbu. Platba kartou prešla a tak sa konečne hádam po pol hodine dostávame k benzínu. Znechutený odchádzame a druhú nádrž na 20 l už nejdem natankovať. Aj tak tam bol benzín nejako drahý, za euro je cca 80 dinarov a benzín stál 109,4, teda 40 sk/l, skoro ako u nás. V Beograde natankujem, teraz je to už len 100 km.

Petrovaraždín, v protitureckých vojnách tu pretieklo vela srbskej krve.



Začínajú sa ukazovať plážičky, Tomáš s Danielou na Grabnerovi.


Vysielačkami sa dohovárame že zastavíme o pár kilometrov v Sremskom Karlovci. Je to centrum najlepšieho Srbského vynohradníctva a celá oblasť je vyhlásená za národný park Fruška gora. Tešíme sa s Gabom na vínko, ale Červík nás ignoruje a valí ďalej. Čo sa mu stalo, čo nie je vysporiadaný s alkoholom? Evidentne nás nerozumel vo vysielačke a tak sa nedá nič robiť, pokračujeme v plavbe aj my. Pred nami je Belehrad, teda správne Beograd, ale o tom nabudúce.

[avalon]

takze petrovarazdin???? no to si sa ale musel strasne bat ked si sa tam ani na chvilu nezastavil, taka krasna pevnost a uzastna historia a ty si tam prefrcis na tom smradlavom dvojtakte bez toho aby si sa na nu isiel co i len na chvilocku pozriet. Ale asi by to bolo nebezpecne nechavat na brehu opustenu lod kedze tam asi ziadna marina nebola. Mohol by ti niekto nieco ukradnut a mozno by ti ukradli celu lod!!! No a ako by si sa potom stal Prvym ... na gumaku do Delty???

......provokujem ale ja vlastne iba zavidim

[Tajomníček]

tých čo závidia je tu viac
možno, raz keď motyka strelí, to raz pojdeme skúsiť, aj keď už prví nebudeme

[david]

Tak nevím, denisi, jestli jste byli první....
Koukněte, co jsem našel
http://www.admiralgrog.cz/storage/prezentace.pdf

Tahle šílená parta plula i ve Finsku, po Volze a Dněpru. Dunaj dělali na etapy, a dopluli k moři.

Slyšel si někdy o Štětinovi ( ten nynější senátor nebo co) a jeho plavbě s Matyldou - to byl průkopník tohodle voru - raftu.. Za totáče měl kouzelná historky o plavbách v CCCP.
Dunajská delta se jezdila s gumákama už kolem roku 74 za Jirky Stefalla, když šéfoval ČSVM. Snad nejsem tak starej, ale hodně pamatuju.

[halladin]

Jasně, že slyšel
Musel na tom být zatraceně kádrově dobře, že ho tam vůbec ( do Ruska) pustili.
A dnes je z něj fanatický rusobijce
Ale na té partě je zajímavá jak ta konstrukce lodi, tak to, že se vůbec dali dohromady, a že jim to funguje už 10 let.
Někde se tu probírala podobná hromadná záležitost, tuším s pramicí, a většina diskutujících to zamítla.

[halladin]

Fuj, už jsem se polekal, že nějakej zlej skřítek tenhle článek ukradl.. Neukradl, a kdybych sám neměl resty , tak bych se denise ptal, kde je pokračování.
Takhle ale držím ústa, a nezeptám se

[Olchor]

Ahoj. Stále netrpělivě čekám na pokračování Denisova popisu plavby po Dunaji do Delty. Kde to vázne? Posledně skončil u Bělehradu.

[Denis]

Na písanie treba chuť a ja ju teraz nemám. Asi neskôr niečo napíšem. Okrem toho robím na lodi a pripravujem na budúci rok nejakú peknú plavbu.